Paulovič dohral sezónu regulárne, tá ďalšia má veľa otáznikov

Zachránil sa s Pardubicami, stihol krátke oslavy a bolo po sezóne. Slovenský útočník Matej Paulovič strávil v Česku druhý rok. Stihol vymeniť klub, strelecky sa vytrápil, no ako jeden z minority hráčov už nemal pred sebou žiadny zápas. Viac hovoril v rozhovore pre Hokejportal.net.

Matej, ako ste spokojný s ukončenou sezónu, ktorú ste vy osobne aj reálne ukončili?

„Kým som bol v Hradci, nebolo to bohviečo. Netešili ma ani moje výkony, ani body. Pomohol mi však prechod do Pardubíc, tréneri mi tam viac verili, začal som hrávať presilové hry i oslabenia. Dostal som sa viac do zápasu. Bodovo to síce nebolo najlepšie, ale po hernej stránke som bol spokojný.“

Bolo náročné ísť do odpisovaného tímu, ktorý bol veľkú časť sezóny posledný?

„Nemôžem povedať, že by to bolo náročné, lebo kabína bola naozaj súdržná a dobrá. Vedenie tiež na nás nerobilo zbytočný psychický nátlak. My sme vedeli, v čom sme namočení a čo musíme urobiť pre záchranu. Sadlo si to však. Hlavne v záverečných zápasoch sme hrali dobre. Zohrato. Nemenili sme nič. Plnili sme taktiku a začali sme vyhrávať.“

Tá dobrá klíma vás prekvapila?

„Ako som povedal, tlaky tam žiadne neboli. Jediný reálny tlak, no pozitívny pre tím, robili fanúšikovia. Stále ich chodilo 7-8 tisíc. V Hradci som to nezažil, tam  aj keď bol zápas vypredaný, ten počet fanúšikov, ktorí vás ženú dopredu, nebol taký veľký.“

 V najvyššej súťaži ste dali dokopy len tri góly. Málo šancí, či trápenie?

„Šance aj boli, ale nepadalo to. To je však šport. Prináša aj také momenty.“

Výmena a menšie vyťažovanie prišlo pod trénerom Ružičkom. Vnímate to tak, že vás práve on odsunul?

„Sám viem, že moje výkony neboli dobré. Nebudem teda nikoho viniť. Možno som len nezapadol do jeho štýlu hry. Ten sa zmenil o dosť, od útočného hokeja sme mali prejsť k bráneniu, dosť vecí sa tam menilo. Ale taký je tiež hokej. Krok odísť do Pardubíc mi len pomohol.“

Zažili ste oslavy juniorského bronzu z MS, teraz záchranárske s Pardubicami. Ktoré boli väčšie?

„Ťažko sa to porovnáva. Boli sme teraz na pokraji…. Každý zápas ku koncu musel priniesť body. Oslavy neboli titulové, ale určite boli primerané záchrane. Zodpovednosť sme vnímali. Ja takisto, lebo som vedel, že si ma vybrali a chcú, aby som im v tom neľahkom závere pomohol. Záležalo aj od toho, ako sa postavia formácie. Prišli v priebehu sezóny aj Vondrka, či Rolinek. Boli skvelými lídrami kabíny. Nepozerali sme až tak na tabuľku, vedel sme, že musíme vyhrávať, či chceme, alebo nie. Keď mladší hráči videl, že 40-ročný Rolinek sa vie položiť proti strele, tak tak nebol dôvod, aby to nezvládli ďalší hráči.“

Čo vy a ďalšia sezóna?

„Ešte neviem, čo bude. Je to v rámci riešenia. Vieme, aká je teraz situácia, vidíme, čo sa vo svete deje. Ani agenti nemôžu vedieť, čo sa udeje.“

Pardubický záujem evidujete?

„Ako oni by ma chceli, ale predáva sa tam klub, takže sám som zvedavý.“

Zmluvy vám ako vyplatia?

„Zatiaľ mi neprišla žiadna správa, že by mali niečo strhávať. Ale aj v Česku platí, že sú zmluvy postavené proti hráčom. Vidíte, že aj v Nórsku prepustili celé tímy.“

Čakanie na nový kontrakt môže mať dlhé trvanie, ako je na to hokejista pripravený?

„To mi je jasné. Prišiel som domov, neviem, dokedy to bude trvať. Vlastne ja ani neviem, či ma pustia cez hranice. Navyše Kanaďania,  ktorí hrali v Česku, alebo sa chytali do Európy, som sám zvedavý, či sa vôbec budú môcť vrátiť v nejakom normálnom dátume.“

A váš odhad?

„Neviem. Záleží aj na zodpovednosti ľudí. Očakávam, že to môže trvať 2-3 mesiace. Ale fakt neviem. To my z hokejového prostredia asi veľmi neovplyvníme.“

zdroj: hokejportal.net