Účastník troch svetových šampionátov nemal v novom pôsobisku problém so zmenou úloh a spoľahlivými výkonmi si udržiava miesto v elitnom obrannom páre minulosezónneho nováčika švédskej najvyššej súťaže.

Adam Jánošík v drese IK Oskarshamn.

Máte za sebou prvé ligové štarty vo Švédsku. Ako sa cítite v novom pôsobisku?

„Výsledkovo sa nám celkom darí a vyzerá to tak, že aj ľudia z vedenia klubu sú spokojní. Úvod sezóny preto hodnotím nad očakávania.“

Do SHL ste prišli so skúsenosťami z KHL, českej, alebo slovenskej extraligy. Čím sa od spomenutých líg líši švédska najvyššia súťaž?

„Každá liga má svoje špecifiká. Najviac ma prekvapila rýchlosť hry. Aj v porovnaní s KHL sa hrá vo Švédsku rýchlejšie.“

Po jedenástich zápasoch máte na konte jeden kanadský bod za asistenciu, ale na hernú vyťaženosť sa sťažovať nemôžete.

„Som vo Švédsku prvý rok a nevedel som, do čoho idem. V prípravných zápasoch nás tréner v zostave neustále rotoval, a tak som hral v každom zápase s niekým iným. Do úvodného ligového zápasu som však nastúpil v prvej obrannej dvojici a zotrval som v nej doteraz, čo ma teší.“

V predchádzajúcich pôsobiskách ste sa prezentovali ako kreatívny bek, ktorý podporoval útok a dostával priestor v presilovkách. Zmenili sa teraz vaše úlohy?

„Áno, v hre piatich proti piatim nastupujem najmä proti najlepším formáciám súpera. Tie stále rotujú, takže sme často v hre. Rovnako dostávam šancu v oslabeniach a v rozhodujúcich chvíľach zápasov. Z hľadiska času stráveného na ľade sa nemôžem sťažovať. Verím, že nám to s Brianom Cooperom bude naďalej fungovať. Na presilovky sa síce nedostávam, ale nášmu tímu sa darí v početných výhodách najlepšie v celej lige, takže je všetko, ako má byť.“

V uplynulom ročníku bojoval Oskarshamn o záchranu v SHL. Teraz sa tím pohybuje v hornej polovici tabuľky a má na dosah najlepšie kluby. Čo sa v klube počas leta zmenilo?

„Nechcem to preceňovať, pretože je len začiatok sezóny, ale tieto výsledky určite nie sú náhodné. V klube sa vymenil takmer celý trénerský štáb. Prišiel nový hlavný kouč, tréner obrancov aj útočníkov. Vedenie budovalo, až na pár hráčov, kompletne nové mužstvo. Celá organizácia sa chce posunúť nahor a vykročila správnym smerom.“

Do Švédska ste necestovali sám. Je s vami aj manželka a malý syn. Aké prostredie pre rodinný život ste v Oskarshamne našli?

„Žijeme v menšom, ale krásnom prímorskom meste. Každé mesto pri mori je niečím špeciálne. Páči sa nám tu. V meste vládne pohoda, pre deti je tu veľa možností na zábavu. Ročný syn je spokojný, takisto aj manželka, takže je všetko v poriadku.“

V kádri figuruje okrem vás ďalších sedem legionárov zo zámoria aj Európy. Trávite práve s nimi najviac času mimo ľadu?

„Už pred príchodom do Oskarshamnu som poznal českého útočníka Jana Ordoša, s ktorým sme boli spoluhráči v Liberci. Celá partia legionárov však drží pokope a trávime spolu viac času. Švédi sa rozprávajú najmä v materinskom jazyku, takže komunikujú medzi sebou, ale ani s nimi nie je žiaden problém. Tvoríme dobrý kolektív.“

A čo švédčina? Nalepili sa na vás nejaké slovíčka, alebo sa spoliehate skôr na angličtinu?

„Som veľmi prekvapený, že úplne všade sa dá dohovoriť po anglicky. Od mladých ľudí, cez strednú generáciu, až po starších. Švédčinu som zatiaľ nikde nepotreboval. Samozrejme, v kabíne postupne chytám švédske slovíčka, ale vystačím si s angličtinou.“

Zaujímavosťou je, že Švédsko na rozdiel od väčšiny európskych štátov nenastolilo prísne pravidlá v boji proti koronavírusu. Ako sa v krajine vyrovnávajú s pandémiou?

„Ak by som nesledoval správy zo Slovenska, asi by som ani nevedel, že nejaký COVID-19 existuje. Rúška som u ľudí nevidel. Na druhej strane, všade sú pripravené dezinfekcie, aj na uliciach a ľudia dodržiavajú predpísané odstupy pri nákupoch. Nikto sa vás netlačí. Švédi sú mimoriadne disciplinovaní a asi aj preto si môžu užívať väčšiu slobodu.“

Pandémia príliš neovplyvňuje ani program SHL. Oproti slovenskej alebo českej lige sa odložilo minimum zápasov. Prečo to tak je?

„Na Slovensku a v Česku hráčov pravidelne testujú, zatiaľ čo vo Švédsku nie. U nás chodia hokejisti na test až v momente, keď majú nejaké príznaky choroby. Môže to byť jeden z dôvodov, prečo nemáme výraznejšie pauzy. Na druhej strane, v šatni máme všetko bezdotykové, od nádob s dezinfekčnými prostriedkami až po splachovanie záchodu. Kluby sa snažia robiť všetko preto, aby sa choroba nešírila.“

V SHL momentálne pôsobia okrem vás iba dvaja Slováci, ale obaja patria medzi osobnosti súťaže. Marek Hrivík je najproduktívnejší hráč ligy, Peter Cehlárik jeden z najlepších strelcov. Čo hovoríte na ich výkony?

„Hrali sme proti sebe v príprave aj v lige. Predzápasový míting bol len o nich dvoch a kvalitu dokazovali aj na ľade. Zaradili sa medzi najlepších útočníkov celej súťaže, čo odzrkadľujú aj štatistiky. Robia zároveň výborné meno slovenskému hokeju v zahraničí.“

Vás vzájomný zápas však dopadol lepšie pre Oskarshamn, ktorý zdolal Leksand 5:2. Obrancu určite poteší, keď udrží na uzde produktívnu dvojicu.

„Samozrejme, z víťazstva som mal radosť, ale potešilo ma aj to, že sme sa mohli spoločne stretnúť, porozprávať a zájsť na večeru. Verím, že Slovákov vo Švédsku bude len pribúdať.“

zdroj: sport.aktuality.sk

The post Adam Jánošík po prvých zápasoch vo Švédsku 🇸🇪 : Začiatok nad očkavánia appeared first on ISM - sports management.

The post Dominik Jendek: Mrzí ma, že sezóna skončila tak rýchlo appeared first on ISM - sports management.

Obranca, ktorý oslávuje 9. júla dvadsiate narodeniny, začne svoju štvrtú sezónu v seniorskom tíme Popradu. Debut zažil v ročníku 2017/18 a doteraz odohral v najvyššej slovenskej súťaži 70 zápasov, v ktorých nazbieral štyri asistencie. Slovensko reprezentoval v roku 2018 na MS do 18 rokov a o dva roky neskôr na MS do 20 rokov. V oboch prípadoch si pripísal po päť štartov bez bodového zápisu.

“Už minulý rok som bol spokojný v Poprade a v poslednej sezóne som dostal veľkú dôveru od trénerov a mám opäť šancu hrať dosť,” povedal Boris o dôvodoch jeho zotrvania pod Tatrami.

Nielen príležitosť na dobrú vyťaženosť ho lákala k predĺženiu zmluvy. “Každý silný tím má cieľ ísť na titul, ale samozrejme, najprv sa musíme dostať do play-off,” dodal ohľadom tímových ambícií.

Pre mladého obrancu je dôležité hokejovo rásť a učiť sa od skúsenejších hráčov: “Sú to veľké skúsenosti, keď môžem hrať so skúsenými hráčmi, veľa som sa naučil aj od trénerov a verím, že budem v novej sezóne z toho ťažiť.”

zdroj: HK Poprad

The post Boris Česánek zostáva pod Tatrami appeared first on ISM - sports management.

The post Ciele sú stále najvyššie, hovorí Miroslav Preisinger appeared first on ISM - sports management.

Tradícia nebude porušená ani v nasledujúcom súťažnom ročníku, keďže momentálne na súpiske pardubického mužstva figuruje pätica Slovákov. Obrancov Juraja Mikuša, Michala Ivana a Martina Bučka dopĺňajú útočníci Radoslav Tybor s Matejom Paulovičom.

„Je to klub s dlhoročnou tradíciou, ktorý vychoval množstvo známych hráčov. Po príchode do Pardubíc som našiel výbornú kabínu a hráči ma ihneď zobrali do kolektívu. Pôsobenie v tíme mi sadlo a verím, že v tom budeme pokračovať aj v nasledujúcej sezóne,“ zaželal si Paulovič, ktorého hosťovanie z Hradca Králové sa začiatkom mája zmenilo na trvalý prestup.

Mladý útočník môže v klube nadviazať na viacerých úspešných krajanov. V Pardubiciach zanechal spomedzi Slovákov najvýraznejšiu stopu Radovan Somík, ktorý sa podpísal pod dva majstrovské tituly a odohral takmer štyristo duelov. Účinkovaním v tomto českom tíme sa zviditeľnili aj Ján Lašák, Július Hudáček, Martin Bartek, Tomáš Marcinko, Rastislav Špirko, Marek Ďaloga alebo Miroslav Hlinka.

Paulovič prišiel do Pardubíc až v závere základnej časti uplynulej sezóny. Ambicióznejší Hradec Králové, ktorý hral vo finále Ligy majstrov, vymenil za klub bojujúci o záchranu v českej extralige. Napriek tomu hodnotí tento krok s odstupom času kladne. „Nevadilo mi, že sme hrali o záchranu, veď Hradec stihol odohrať v play-off len dva zápasy navyše. V Pardubiciach sme potrebovali bodovať prakticky v každom zápase, takže sme hrali akoby dlhšie play-off. Osobne mi to len pomohlo,“ vyjadril sa rodák z Topoľčian.

Dvadsaťpäťročný krídelník neprežíval v druhej sezóne v Hradci Králové ideálne obdobie. Odohral iba 26 zápasov s bilanciou 2+4 a nemal na ľade dostatok priestoru, aby naplno ukázal svoje kvality. „Odchod bol pre mňa vykúpením. Každý hráč chce nastupovať čo najviac. V Hradci som niekedy odohral štyri až šesť minút na zápas. Nebol som na to zvyknutý. Je veľmi náročné niečo ukázať, ak idete na ľad stuhnutý a hráte minimálne. Začiatok v Pardubiciach som mal ťažký, keďže som predtým málo hrával. Postupne som sa však dostával do tempa. V posledných desiatich dueloch som sa cítil dobre,“ pokračoval účastník olympijských hier v Pjongčangu.

PLATNÝ AJ V OSLABENIACH

Paulovič v Pardubiciach presvedčil. V 16 súbojoch síce strelil jediný gól a na ďalšie tri prihral, ale zaujal všestrannosťou. „Je to mladý útočník, ktorý po príchode dobre zapadol do mužstva. Vďaka svojim fyzickým parametrom bol platný aj v oslabení a vytvoril dobrú dvojicu s Tomášom Rolinkom. Verím, že v budúcej sezóne nadviaže na tieto výkony a prispeje viac aj k produktivite,“ povedal na margo slovenského útočníka člen predstavenstva pardubického klubu Dušan Salfický.

Dobrý pocit z pôsobenia v Dyname mal aj samotný Paulovič. „Záver sezóny bol dobrý a zišla sa aj dobrá partia. Preto som dúfal, že to takto dopadne a podpíšem nový kontrakt,“ uviedol bronzový medailista z MS juniorov v roku 2015, ktorý neuvažoval nad návratom do Hradca Králové po skončení hosťovania. „Nemyslím si, že by v Hradci ešte mali o mňa záujem.“

KOLÍSAVÝ DRUHÝ ROK

Pravák, ktorého v roku 2013 draftoval v NHL Dallas Stars, odišiel do Česka po vydarenej sezóne v Nitre. V 53 zápasoch základnej časti ročníka 2017/18 získal 53 bodov (28+25), v 8 súbojoch play-off zažiaril 10 bodmi (5+5). Prvá sezóna po presune do kvalitnejšej súťaže dopadla pre Pauloviča dobre. Pravidelne nastupoval aj bodoval, ale v tej druhej naplno pocítil náročnosť ligy.

„Česká extraliga je určite náročnejšia ako slovenská. Ťažšie sa v nej presadzuje. Niektoré mužstvá veľmi dobre bránia a hrajú iba na brejky. Prvá sezóna bola z mojej strany fajn a dostali sme sa s klubom do najlepšej šestky. Druhý rok bol od začiatku kolísavý. Ako tím sme veľa inkasovali, prišla zmena trénera a prestal som hrávať. Nevedel som, čo odo mňa nový kouč chce. Aj zo zlej sezóny sa však dá veľa naučiť.“

Útočník so skúsenosťami z USA alebo Švédska nechcel ani po ťažších momentoch odísť z českej ligy, hoci mal ponuku aj zo Slovenska. „Volali mi z Nitry, ale chcel som ostať v Česku,“ povedal Paulovič, ktorý pod Zoborom zažil životný ročník po boku centra Michala Krištofa. Doteraz sú spolu v pravidelnom kontakte. „S Michalom som sa stretol aj tesne pred odchodom do Česka. Ak sme obaja doma, tak sa stretávame. Porozprávali sme sa aj po zápase Ligy majstrov, v ktorom sme hrali s Hradcom proti Kärpätu Oulu,“ dodal.

DO ČESKA S NEGATÍVNYM TESTOM

Matej Paulovič po podpise novej zmluvy už naplno trénuje v letnej príprave. Napriek tomu, že hranice s Českom ešte nie sú otvorené pre každého, zamieril do Pardubíc a pripojil sa k tímu.

„Doma som sa pripravoval desať dní, ale už od predminulej soboty som v Česku a trénujem s mužstvom. Na prekročenie hraníc som potreboval zmluvu s klubom, nájomnú zmluvu a negatívny test na COVID-19. V Česku môžem fungovať bez obmedzení,“ objasnil.

zdroj: sport.sk

The post Matej Paulovič uprednostnil Česko appeared first on ISM - sports management.

Pre pandémiu koronavírusu však nemohol pridať viac, no napriek tomu je odhodlaný napredovať vo svojej kariére ďalej. Rodák z Topoľčian začal hrať hokej v šiestich rokoch, odkiaľ prešiel do Dukly Trenčín, no potom ho zlákal bratislavský Slovan.

„Oba tímy boli kvalitné s veľkou konkurenciou, ale na Slovane to bolo lepšie. Vedel som, že Trenčín patrí medzi kluby s vychýrenou mládežníckou školou, len rodičia sa chceli presťahovať do hlavného mesta a Slovan mal tiež záujem, tak sme nemali nad čím rozmýšľať. Celkovo sa mi ale na Slovane veľmi páčilo,“ rozhovoril sa pre ŠPORT.sk 188 cm vysoký mladík, ktorý však v juniorke „belasých“ ostal len do decembra minulého roku.

Zlákala ho totiž fínska súťaž, kde si ho vyhliadol klub Lukko Rauma. Odcestovať do krajiny tisícich jazier však mohol ešte skôr.

„Áno. Odchod na sever Európy som zvažoval už rok a pol predtým, no Slovan mi údajne chcel dať šancu v tejto sezóne v ‚áčku’. Tak som ešte ostal. Pokiaľ by táto možnosť nebola, do Fínska by som išiel skôr. Mal som odtiaľ totiž ponuky už pred začiatkom tohto ročníka. Neviem však prečo to napokon u ‚belasých’ nevyšlo. S vedením o všetkom komunikoval iba môj agent Marcel Sakáč. Viac o tom neviem,“ povedal nám len 16-ročný útočník.

Každý musel makať

Ihneď po príchode do Fínska však pocítil, že už nie je doma. Výber Lukko Rauma do 18 rokov bol totiž nabitý množstvom talentovaných hráčov.

„Presne tak. Bola tam obrovská konkurencia. Bolo nás tam totiž 30 a každý musel na tréningu makať, aby sa dostal na súpisku. Pred každým zápasom sa stalo, že štyria či piati hráči ostali na tribúne. Niečo podobné na Slovane nebolo. Veľký rozdiel som pociťoval aj v korčuľovaní a tiež tam mali menšie ihriská,“ priznal Alex Géci, ktorý pocítil zmenu aj inde ako na ľade.

Slovenský útočník totiž na vlastnej koži zažil, ako vo Fínsku kladú dôraz na prípravu a komunikáciu.

„Keď som totiž prišiel, tak týždeň som sa s trénerom veľmi nerozprával. Až potom si ma začal volať na mítingy,“ opisuje Géci, ktorému dokonca kouč vysvetlil, prečo ho prvý týždeň nechal bez povšimnutia. „Chcel, aby som sa lepšie spoznal s kabínou i okolím. Následne sme už ale začali preberať taktiku, systém a hovoril mi aj to, čo odo mňa bude vyžadovať,“ priznáva rodák z Topoľčian, ktorý tiež postrehol rozdielny prístup aj na ľade. Podľa jeho slov sa práve na severe menej kričí na hráčov.

„Keď spravíte nejakú veľkú chybu, tak každý hneď na začiatku radšej všetko podrobne normálne vysvetľuje, ako keby mal nakričať. Niekedy je však dobré, aj keď na vás tréner zvýši hlas,“ pousmial sa Alex Géci, ktorý odmalička túžil hrať na poste centra.

Hoci ide o veľmi zodpovedné miesto vo formácii, práve pre tieto povinnosti si ho Alex Géci vybral.

„Odmalička som bol center. Vždy som mal k tejto pozícii špeciálny vzťah a bavilo ma to. Na krídle je to iné. Center musí brániť aj útočiť a má na sebe najväčšiu zodpovednosť. Aj preto mi boli najbližší Jozef Stümpel a Michal Handzuš či Sidney Crosby,“ pokračoval mladík, ktorý si raz možno aj zahrá proti svojmu idolu. O rok totiž môže zaujať skautov aj na drafte, kde by mal podľa Centrálneho úradu pre skauting patriť medzi top 40 nasadených hráčov.

„Momentálne sa tým ale veľmi nezaoberám. Sústredím sa na to, aby som mal najmä dobrú sezónu. Ak mi vyjde, potom sa môžem zaoberať draftom. Samozrejme, že by to bolo pekné. NHL je sen každého chlapca. Dôležité však je, aby som mal budúcu sezónu najlepšiu,“ pokračuje Alex Géci, ktorý od nasledujúceho ročníka plánuje nastupovať v kanadskej CHL.

Hoci ešte nemá ani 17 rokov, je odhodlaný popasovať sa s novým prostredím a na svoj vek sa vôbec ničoho neobáva. Práve naopak, chce zabojovať a v kolíske hokeja naplno ukázať svoje prednosti.

„To bol aj jeden z dôvodov, prečo som odišiel teraz do Fínska. Bol to krok, ktorý ma posunul po hokejovej i ľudskej stránke. O všetko som sa tam musel totiž starať sám, variť si, či nakupovať. Všetci mi to tam ale uľahčovali, pretože hneď po príchode ma chalani prijali do kolektívu a každý deň sa so mnou snažili komunikovať, samozrejme v angličtine. Beriem to ako dobrú prípravu na to, čo ma čaká v budúcnosti,“ dodal na záver mladý útočník.

The post V Slovane sa šance nedočkal, tak odišiel do Fínska. appeared first on ISM - sports management.

Slovenský talent s ukrajinskými koreňmi sa snaží zaujať zámorie. Hoci si na draft NHL musí ešte rok počkať, už túto sezónu sa rozhodol vyskúšať si kanadský štýl hokeja. Pre pandémiu koronavírusu však stihol v Quebec Major Junior Hockey League (QMJHL) odohrať len 21 zápasov.

Odkedy však Oleksii Myklukha v januári dorazil do zámoria, nastúpil v každom súboji Rouyn-Noranda Huskies, ale bodovo sa trochu trápil, keď nazbieral len dva góly a šesť asistencií, čo je u 17-ročného útočníka nezvyk.

„Hokej však nie je len o produktivite. Hlavné bolo, aby som si zvykol na štýl hokeja a dobre sa pripravil na ďalšiu sezónu, ktorá bude mojou draftovou. Chcel by som byť totiž na drafte čo najvyššie. Takisto som sa túžil zlepšovať celkovo a hrať lepšiu ligu, čo sa v Kanade aj stalo. Hokej je tam totiž oveľa rýchlejší a na všetko máte menej času, keďže ihrisko je oveľa menšie. Náš tím má dokonca najmenšie stredné pásmo z ligy,“ vraví pre ŠPORT.sk slovenský útočník, ktorý si musel v zámorí zvykať aj na ďalšiu vec, ktorú v Európe nezažil.

„Veľký dôraz sa tam totiž kladie na detaily. Každý deň mám sedenie s trénerom, kde mi hovorí, v čom sa mám zlepšiť a ako byť pre mužstvo prospešnejší. Konkrétne mi vravel, aby som vylepšil svoju pozičnú hru a defenzívu. U nich sa totiž hrá iný systém a musel som sa ho naučiť a prispôsobiť sa mu. Tiež sa rozprávame o zápasoch i mojej budúcnosti,“ dodáva mladík, ktorý ešte na začiatku tejto sezóny pôsobil v hokejovej akadémii Red Bull Salzburg.

Kým podmienky pre hokej sú v tejto akadémii vychýrené, odchovanec Spišskej Novej Vsi túžil svoj potenciál rozvíjať inde. Dôvodom bola česká juniorská súťaž, ktorú hral rakúsky tím.

„Viem, že zázemie tam je na vysokej úrovni, lenže liga by mohla byť aj lepšia. Videl som totiž na sebe, že mám na viac a chcel som sa posunúť na vyšší level. Aj všetci moji spoluhráči z minulého ročníka odišli a v tíme ostali len mladí chalani spred roka. Prakticky som tam už nikoho nepoznal. Aj preto som sa snažil ísť za more, čo sa mi napokon aj podarilo. Veľmi mi v tom pomohol môj agent Marcel Sakáč,“ pokračuje 178 cm vysoký rodák z poľského Bielstoku, ktorý získal slovenský pas len pred dvoma rokmi.

POMOHOL JÁN LAŠÁK

Ako Ukrajinec reprezentoval žlto-modré farby len raz, ale nikdy nehral tamojšiu súťaž. Napriek tomu nebolo ľahké získať slovenské občianstvo. Pomohli mu k tomu aj výkony na ľade, ktoré si pred dvoma rokmi náhodou všimol Ján Lašák.

„Chodil som po Slovensku a hľadal nádejných brankárov. V Spišskej Novej Vsi mi ale Martin Klempa ukázal Oleksiia s tým, že ide o vynikajúceho hokejistu. On mi dal myšlienku pokúsiť sa vybaviť mu slovenské občianstvo. Následne som sa spojil s Oleksiiom i jeho otcom a obaja mi povedali, že by boli radi, ak by mohol reprezentovať Slovensko,“ prezradil pre náš web bývalý reprezentačný brankár, ktorý sa napokon postaral o všetko potrebné.

Aj preto mohol Oleksii Myklukha získať slovenský pas rýchlejšie. Záujem udržať si ho ale mala aj Ukrajina, kde však podmienky na hokej nie sú na takej úrovni ako u nás.

„V každej situácii sa však dajú dosiahnuť vysnívané veci. Pokiaľ by som ale ostal na Ukrajine, tých možností by bolo zrejme menej. Je dosť možné, že by som sa ani hokejovo tak neposúval. Podmienky na Slovensku boli totiž naozaj iné a som za to veľmi vďačný. Proces totiž nebol taký jednoduchý. Za veľa vďačím aj Jánovi Lašákovi. Ani som neveril, že by som niekedy dostal takúto ponuku,“ pokračoval Oleksii Myklukha, ktorý v podstate od svojich 13 rokov vie, aké to je byť mimo domova.

Keď prišiel prvýkrát s otcom do Spišskej Novej Vsi, musel neraz prespávať aj dva týždne na hoteli sám. „Potom to však zistili rodičia mojich spoluhráčov a začali sa ma pýtať, prečo nejdem bývať k nim. A odvtedy som už bol s nimi,“ opisoval Oleksii Myklukha ťažké obdobie po príchode do novej krajiny.

To mu však určite pomohlo lepšie sa adaptovať teraz na Kanadu. Napriek tomu si denne volával s rodičmi. „Ale bolo to divné. Vždy, keď som prišiel z tréningu, tak u nás bola noc. Preto som musel čakať do rána, aby som sa s nimi spojil,“ prezrádza Myklukha, ktorý mal tento rok pomôcť výberu SR do 18 rokov prebojovať sa späť medzi elitu.

„Áno, s veľkou pravdepodobnosťou by som sa ukázal na turnaji v Spišskej Novej Vsi, čo by bola pre mňa veľká vec, keďže som tam hrával. Je to škoda, ale v tejto situácii je dôležitejšie zdravie všetkých ľudí,“ dodal na záver Oleksii.

zdroj: sport.aktuality.sk

The post Oleksiy Myklukha – na drafte chcem byť čo najvyššie appeared first on ISM - sports management.

Pôvodný termín draftu do Národnej hokejovej ligy bol 26. a 27. júna. Prebehnúť mal v mekke hokeja, v montrealskej aréne Bell Centrum. Pandémia však mení plány po celom svete a dnes nikto nevie určiť presný dátum výberu najlepších talentov. Isté je, že z pohľadu Slovákov v ňom budú hrať prím Trenčania. Traja zo štyroch potenciálnych kandidátov vyrastali v Dukle. Preto sa ťažko nájde niekto povolanejší na zhodnotenie ich reálnych šancí ako Marek Haščák (34 r.). Skaut New Yorku Islanders hral pätnásť rokov pod hradom Matúša Čáka a dodnes v tomto meste žije. Čo sa týka šance našincov je – ako vždy – pri zemi. „Chromiak s Kňažkom majú istotu a myslím si, že aj Hlavaj. Stacha je na rozhraní.. Okuliar má malé vyhliadky a ostatní tínedžeri takmer žiadne,“ hovorí bývalý útočník.

Nikto nepochybuje o tom, že najvyššie draftovaným Slovákom bude Martin Chromiak. Pred sezónou 2019/20 ho odborníci videli do tretieho kola s tým, že keby bol Švéd, určite by ho vybrali v kole druhom. Váš tip na celkové umiestnenie šikovného praváka?
„Videl som ho hrať v auguste na turnaji Hlinka Gretzky Cup v Piešťanoch.  Tam sa všetkým skautom veľmi páčil. Následne som ho pozoroval v piatich zápasoch za Duklu Trenčín v extralige, kde sa mu z rôznych príčin nedarilo. Nehral toľko minút, koľko by chcel a asi bol trochu vykoľajený z toho, že nastupuje medzi mužmi. Očakávania boli vysoké a zrejme si sám na seba vytvoril priveľký tlak. Koncom decembra odišiel do Kanady a to bolo pre neho vykúpením. Kolegovia z organizácie mi vraveli, že hral vynikajúco. Má reálnu šancu byť vybratý v druhom kole, najneskôr v treťom.“

Ako ste videli jeho turbulentný rok? V decembri bol na hranici draftu a o dva mesiace neskôr sa znova objavil na predpokladaných pozíciách.
„Martina poznám osobne. Je to veľmi dobrý chlapec, niekedy až nadmieru. Zrejme si priveľmi zobral k srdcu kritiku a to v profesionálnom športe nikdy nie je dobré. Je dôležité vedieť veci hodiť za hlavu, byť sebavedomejší. Určite vnímal nároky okolia, nedarilo sa mu, a preto klesala jeho výkonnosť. Nič mu však nevyčítam. Viem, ako funguje psychika hokejistu. To zďaleka neplatí, len pre mladíkov, ale aj pre špičkových borcov NHL. V jednom tíme sa mu nedarí, hrá v tretej-štvrtej pätorke, potom príde výmena do iného mančaftu, dá tri góly a zrazu je iný hráč. Celé je to tajomstvo a kombinácia psychiky, sebavedomia a chémie v mužstve.“

Mne sa zdalo, že v jeho prípade trochu zlyhala aj Dukla Trenčín s koučom Jánom Pardavým. Videl som ho naživo v dvoch zápasoch a spôsob vyťaženia nádejného útočníka som nepochopil. Dostal priestor v presilovke, ale následne päť minút presedel na striedačke.
„Súhlasím. Zvládol takmer celú presilovku a potom som ho nevidel sedem minút na ľade. Mal som z toho zmiešané pocity. Neviem, aká bola dohoda medzi ním a vedením klubu. V žiadnom prípade to nevyčítam Brankovi Radivojevičovi (asistent mal na starosti hru útočníkov), no všimol som si, že zopárkrát na Martina „vybehol“ a začal mu emotívnejšie niečo dohovárať. Možno aj to mu trochu zväzovalo ruky. V mentálnej odolnosti sa mi zdal trochu vyspelejší jeho rovesník Marko Stacha. Ten keď urobí chybu, nebojí sa, že urobí aj ďalšiu. Naopak pri Chromiakovi sa mi zdalo, že sa bál pochybiť.“

Rovnako ako Chromiak ste v sedemnástich odišli do kanadskej juniorky. Pomôže americké prostredie Martinovi, aby nabral sebavedomie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou ich kultúry?
„Martin sa v Kingstone predovšetkým upokojil. Poviem vám, že úplne inak sa hrá v klube, kde vás nikto nepozná a nemajú mimoriadne očakávania, ako keď hráte na domácom ľade. Ja som to mal o to ťažšie, že som bol synom známeho otca. Nechcem znižovať úroveň kanadskej juniorky, ale mužský hokej je vždy náročnejší a tlak v Kanade určite menší. Chromiak nastupoval v prvej pätorke so supertalentom Wrightom a dopriali mu veľa času v presilovkách. Keď mu niečo nevyšlo, určite to bral na ľahšiu váhu ako v rodnom meste.“

Druhým Slovákom, ktorý má miesto v drafte isté, je Samuel Kňažko. Odchovanec Trenčína pred dvoma rokmi prestúpil do juniorky TPS Turku. Je to bezpochyby šikovný mladík, ale niekdy mu chýba väčšia iskra a takisto jeho herný prejav je dosť profesorský vzhľadom nato, že ešte nemal ani osemnásť rokov.
„Sledujem ho od jeho dvanástich rokov. Mne sa vždy páčil a viem, že má perspektívu. Často sa však prezentuje spôsobom, akoby mal odohraté stovky zápasov v NHL. Myslí si, že všetko zvládne na jednej nohe, a tento ľahostajný prístup sa mu často vypomstil. Stratil puk za bránou, alebo jeho kolmú rozohrávku zachytil súper. V hokeji treba prechádzať od jednoduchých vecí k zložitejším, ale on má tendenciu vymýšľať „vesmírne“ veci. To sa nepáčilo mne a ani iným expertom. Pokiaľ sa tohto vyvaruje, má potenciál hrať v NHL, pretože mu nič nechýba. Má hokejové myslenie, šikovné ruky a solídne korčuľovanie. Predpokladám, že ho vyberú v štvrtom, piatom kole.“

Príjemným prekvapením je ďalší trenčiansky hokejista Marko Stacha. Celý ročník nastupoval za áčko Dukly a solídne hral aj na MS 20. Už dnes je to dobre stavaný 185 centimetrov vysoký bek.
„Poznám ho veľmi dobre. Charakterovo bezchybný a veľmi pracovitý. Mám informácie zo všetkým strán, že trénuje tvrdo na ľade i mimo neho. Hoci mal len sedemnásť, je veľmi silný a stabilný na korčuliach. Často vyhrával osobné súboje s výrazne staršími deväťdesiatkilogramovými chlapmi. Dokonca sa nebál zhodiť rukavice, keď bolo treba. Páčilo sa mi, že sa nebál vymyslieť nečakané situácie s pukom. Zaviedol puk do pásma, alebo ho podržal na modrej čiare, často v zlomových chvíľach. Nemal mladícky rešpekt a pôsobil, akoby hral za mužov oveľa dlhšie. Jeho slabina je obratnosť a výbušnosť. Na tom musí pracovať. Má nádej byť vybratý v závere, teda v šiestom, siedmom kole.“

Samuela Hlavaja si v minuloročnom drafte nikto nevybral, keďže mal za sebou nevydarenú sezónu v americkej USHL. Ale v nedávno skončenom ročníku kanadskej QMJHL mal tento 194 centimetrov vysoký brankár dobré čísla (39 zápasov a 2,25 priemer gólu na zápas). Zavolá ho niektorý tím na pódium?
„Okrem dvoch stretnutí na svetovom šampionáte juniorov som ho nevidel, no kolegovia mi vraveli, že chytal dobre. Pri drafte platí priama úmera, že každým ďalším rokom sa vaše šance znižujú. Ale u brankárov je to trochu iné, oni dozrievajú neskôr. Samuel má veľkú výhodu v tom, že pôsobí v zámorí. Je viac na očiach, a tým pádom je lepšie hodnotený. Podľa mňa ho vyberú v rozpätí piateho a siedmeho kola.“

A čo Oliver Okuliar, ďalší odchovanec Dukly? V najťažšej juniorskej lige sveta WHL mal tento dvadsaťročný útočník vynikajúce štatistiky. V 55 zápasoch vsietil 33 gólov.
„Ťažko sa mi hodnotia hráči, ktorých nevidím pravidelne na klubovej úrovni, ale jeho šance by som zhodnotil takto. Keď sa zapáči niektorému manažérovi alebo skautovi, ktorý ma v klube silné slovo, môžu si ho vybrať v nižších kolách. V takýchto prípadoch sa však odborníci pýtajú, prečo už nebol dvakrát vybratý? Iné je bodovať v juniorke, keď máte sedemnásť rokov a iné keď máte o tri roky viac. Nechcem ho zatracovať, je to dobrý, pracovitý chlapec, ale jeho šanca je nízka, lebo každý rok prichádzajú stovky nových talentov.“

Môže týchto piatich potenciálnych adeptov doplniť v Montreale, alebo pri online výbere ešte ďalší Slovák?
„Myslím si, že nie, a poviem to rovno. Keby mal slovenský hokej taký kredit, ako na začiatku milénia, bolo by vytiahnutých hráčov podstatne viac. Bežne sa stáva, že kluby si vyberú takého hráča zo Škandinávie, ktorý by so slovenským pasom určite vzatý nebol. Dokonca sú často vyhlásení v druhom, treťom kole a vy sa chytáte za hlavu, či to myslia vážne. Ale je to realita. Bohužiaľ.“

Najviac preberanou témou draftu 2020 v Európe je trojica nemeckých talentov. Budú Tim Stützle, John-Jason Peterka a Lukas Reichel vybratý v prvom kole a bude prvý menovaný v prvej trojke?
„Stützleho milujem. Keby bol Kanaďan alebo Švéd, tak je prvej trojke na sto percent. Ale podľa mňa v nej bude aj tak. Jeho myslenie, korčuľovanie a pracovitosť ho predurčujú na to, že bude hviezda NHL. Keď hráte v sedemnástich nemeckú DEL a máte v nej bod na zápas, niečo to znamená. Už budúci rok bude hrať v NHL. Peterka bude podľa mňa vybratý koncom prvého kola a Reichel začiatkom druhého. Obidvaja budú v budúcnosti nastupovať v najlepšej lige sveta.“

Váš najvyšší nadriadený v New Yorku Islanders, hokejový mág Lou Lamoriellou, oslávil 21. októbra úctyhodných sedemdesiatsedem rokov. Má stále rovnaké pracovné nasadenie?
„Áno, stále ide naplno a je to boss, ktorý všetko riadi. Postupne pripravuje pozíciu pre svojho syna Chrisa, ktorý je momentálne jeho asistentom. Aj on je veľmi pracovitý a príjemný. Lou je veľmi uznávaný medzi ostatnými manažérmi ligy a pokiaľ bude vládať, bude tím z Brooklynu viesť on. Keď nie, štafetu prevezme Chris. Veľkou udalosťou pre náš klub a jeho fanúšikov bude otvorenie Belmont Park Areny v roku 2021. Pôjde o najmodernejšiu a najdrahšiu arénu v NHL, ktorej odhadovaná cena je dve miliardy dolárov.“

V januári ste sa zúčastnili pravidelného pracovného stretnutia manažmentu Islanders. Nadriadení vyjadrili s vašou prácou spokojnosť, no ani vy sám dnes neviete, čo sa bude pre pandémiu diať, či nie?
„Nervózni sú všetci. Okrem jedného skauta sa všetkým ostatným končí zmluva. Pred koronavírusom mi povedali, že so mnou rátajú aj do budúcna a že sú so mnou spokojní. Táto práca má veľmi baví, cestovanie mi neprekáža, naopak cestujem rád. Keby mi zmenili pracovný pomer z part time na full time, znamenalo by to aj rozšírenie môjho teritória. Okrem Česka a Slovenska by som začal lietať do Ruska a Škandinávie. Nechcem predbiehať, ale verím, že sa mi to niekedy podarí. Teraz všetci čakáme, kedy sa opäť budeme môcť vrhnúť do našej práce.“

zdroj: sukophockey.com

The post Draft NHL 2020 pre Slovensko? appeared first on ISM - sports management.

Ste rodák z Topoľčian, kde má hokej veľkú konkurenciu v iných športoch. V meste je futbal, hádzaná, vodné pólo a silný plavecký oddiel. Bol pre vás hokej od začiatku jasnou voľbou, alebo ste uvažovali na iným športom, resp. ho aj vykonávali?

„Otec hrával futbal, starší brat vodné pólo a tenis. Ja som však odmalička túžil robiť tento zimný šport. Spočiatku som popri hokeji hrával aj tenis a chodil som na plávanie. Ale hokej bol pre mňa vždy prvoradý, preto som neskôr v týchto dvoch športoch nepokračoval.“

Po piatu triedu ste nastupovali za Topoľčany, ale od šiestej triedy ste prestúpili do šesťdesiat kilometrov vzdialeného Trenčína. Chceli ste sa posunúť v hokejovom živote ďalej? Ako ste to mali vyriešené so školou a bývaním?

„Trenčín patrí v mládežníckych kategóriách k najlepším tímom na Slovensku so silným konkurenčným prostredím. Chcel som sa hokejovo posunúť a odchod z Topoľčian bol ideálnym riešením. V škole som naďalej pokračoval v mojom rodnom meste s individuálnym plánom. Keď sa dalo, bol som v škole, a keď nie, musel som sa po večeroch doučovať sám. Pod hradom Matúša Čáka som nebýval, rodičia ma do Trenčína každý deň vozili. Zato som im veľmi vďačný. Časovo sa to dalo zvládať, cesta trvala okolo štyridsaťpäť minút.“

Po konci pobytu v Dukle smerovali vaše kroky do Bratislavy s krátkou medzizastávkou v Nitre. Ako hodnotíte dva mesiace pod Zoborom?

„Išlo o krátkodobé hosťovanie zo Slovana, pokiaľ si moji rodičia vybavili v hlavnom meste bývanie a pracovné záležitosti. Môj starší brat v tom čase už pracoval v Bratislave a chceli sme byť ako rodina spolu. V tej chvíli bolo hosťovanie v Nitre najlepším riešením, keďže som to mal z Topoľčian dvadsaťpäť minút autom. V Topoľčanoch som navštevoval školu po ôsmu triedu, následne som študoval v Bratislave.

V zime 2016 ste definitívne prestúpili do Slovana Bratislava. Hlavné mesto je od Topoľčian ešte o päťdesiat kilometrov ďalej ako Trenčín. Dukla má vo výsledkoch práce s mládežou často lepšie ukazovatele ako belasí. Z akého dôvodu ste prestúpili do hlavného mesta?

„V Trenčíne som od začiatku nastupoval o kategóriu vyššie, dalo mi to veľmi veľa, bol som tam spokojný. Mám na to obdobie krásne spomienky, našiel som si tam veľa kamarátov. Ale ako som už spomínal, celá rodina sa sťahovala do Bratislavy a Slovan mal o mňa veľký záujem. Nebolo nad čím rozmýšľať.“

Po troch sezónach u belasých ste v januári 2020 nečakane prestúpili do fínskeho dorasteneckého tímu Lukko Rauma. Údajne mal tento klub o vás veľký záujem. To bol hlavný dôvod presunu, alebo išlo o niečo iné? Čo sa týka bodovania, v sezóne 2018/19 sa vám v juniorke darilo viac (13 zápasov a 11 bodov) ako v ročníku 2019/20 (27 zápasov a 17 bodov).

„Ponuky z viacerých fínskych mančaftov boli na stole už v septembri 2018. Nad odchodom som reálne začal uvažovať až o rok neskôr. Ale boli náznaky, že by mi mohli dať šancu v áčku belasých, preto sa môj odchod do krajiny úradujúcich majstrov sveta oddialil. Keďže juniorke Slovana sa nepodarilo prebojovať do nadstavbovej časti, po dohode s hokejovým agentom Marcelom Sakáčom a rodičmi som prestúpil do krajiny tisícich jazier. Bola to správna voľba. Za tri mesiace som si vyskúšal iný život a pôsobenie v cudzej krajine.“

Rauma leží úplne na západe Fínska hneď vedľa Botnického zálivu. Ako sa žije v tomto prístavnom štyridsaťtisícovom meste?

„Nádherne, býval som neďaleko centra a niekoľkokrát som na bicykli zašiel k zálivu. Rauma je menšie mesto a život je tam pokojný. Na bicykli sa dá všade rýchlo dostať.“

Zvládali ste polárnu noc v krajine tisícich jazier, alebo vám robila problémy?

„Zo začiatku som bol trochu prekvapený, že je väčšiu časť dňa je tma a slnko je vidieť len občas. Ale keďže väčšinu času som trávil na štadióne, alebo oddychoval, nebolo ťažké si zvyknúť.“

V dorasteneckom tíme Lukko Rauma nastupovali dvaja českí mladíci. Ondřej Cubo a Erik Meluzín, syn Romana Meluzína, bývalého reprezentanta Česka. Pomohla vám ich prítomnosť pri adaptácii v novom svete?

„Iste. Oni dvaja tam už boli skôr ako ja, takže mi boli nápomocní. Vedeli, ako to v organizácii funguje. Musím vyzdvihnúť aj fínskych spoluhráčov, ktorí so mnou od začiatku komunikovali, pomáhali mi a prijali ma veľmi dobre. Stretávali sme sa aj mimo tréningov a zostali sme v kontakte.“

V čom vidíte najväčší rozdiel medzi tým, ako funguje hokej vo Fínsku v porovnaní so Slovenskom?

„Rozdiel je takmer vo všetkom. Najväčší asi v tom, že každý sa usiluje robiť všetko naplno, nakoľko v zostave je veľká konkurencia. Na tréningu nás bolo tridsať a každý musel bojovať o miesto na zápasovej súpiske. Ďalší rozdiel je v korčuľovaní a rýchlosti. Tým pádom je kvalita súťaže vyššia.“

Máte len šestnásť rokov a už ste hrali v piatich rôznych tímoch. Zvládate tieto životné premeny bez problémov?

„Nie je to jednoduché. Ale myslím si, že áno, a verím, že mi to pomôže do budúcna. Hlavne po psychickej stránke. Po príchode do nového mužstva musíte vždy ukázať, že na to máte a vlastne neustále začínate odznova. Keďže som si týmto všetkým už prešiel, zhruba viem, čo ma pri hokejových výzvach čaká.“

Zdá sa, že pandémia je na ústupe a budúci ročník sa v hokejovom svete bude hrať. Máte predstavu, kde by ste chceli nastupovať?

„Rád by som pôsobil v kanadskej juniorke a viem o záujme viacerých klubov. Momentálne spolu s agentom vyberáme takú organizáciu, ktorá mi bude najviac vyhovovať a kde budem môcť hokejovo napredovať.“

Akú máte výšku a hmotnosť?

„Meriam 189 cm a vážim 80 kg.“

zdroj: sukophockey.com

The post Neoceniteľná hokejová skúsenosť v najväčšom drevenom meste Škandinávie appeared first on ISM - sports management.

Ešte pred sezónou sa jeho meno spájalo aj s Košicami. Obranca Adama Jánošík kontakt s týmto slovenským klubom priznal aj po predčasne skončenom ročníku 19/20. „Pán Šťastný ma poznal z Liberca a Chomutova. Určite boli Košice v hre, boli sme v kontakte hneď, ako do Košíc prišiel. Ja som však čakal aj na Slovan, ktorý sa vyjadril až neviem kedy, že KHL nebude. Tímy v Česku už mali plné kádre, bol som trochu v úzkych, ale nakoniec to s Košicami nedopadlo,“ povedal Jánošík, ktorý nakoniec išiel „zbíjať“ do Litvínova. A veruže, ľutovať nebolo čo. „Bol to jeden z najlepších krokov, aký som urobil. Bola to moja zatiaľ najlepšia sezóna. Či už to bolo v Litvínove, alebo aj potom v Plzni, v oboch tímoch som sa cítil dobre,“ konštatoval piaty najvyťažovanejší obranca českej ligy. „V Litvínove som dostával veľmi veľa priestoru. Bol som bek číslo jedna, všetko sa točilo okolo mňa a to mi iba pomohlo. To rozhodnutie pre Litvínov pred sezónou bolo výborné,“ znova si pochvaľoval slovenský zadák. Bodaj by aj nie, len traja obrancovia dali v českej lige viac gólov ako on (7). Napriek tomu však sezónu v meste „chemikov“ nedokončil. Pobral sa do Plzne, kam ho vymenili za obrancu Michala Moravčíka. „Výmena bola, aj nebola prekvapením. Litvínov dostal za mňa dobrú protihodnotu, Plzeň chcela zase bojovať o titul, tiež mala výborný tím. Určite ma však tešilo, že som mal šancu ísť do lepšieho tímu a tešilo, že môžem zabojovať o titul. I keď vieme, ako sezóna dopadla. Je faktom, že v Plzni som mal trochu iné úlohy, ale bol to lepší tím, takže som ich prijal. Moja vyťaženosť sa tam nezmenila, aj keď som sa musel viac sústrediť na bránenie, hral som v oslabeniach a nasadzovali nás na najlepších hráčov súpera,“ ozrejmil Jánošík.

Moravčík je na české pomery v rámci ligy pojem. Hral už na dvoch MS, dostal šancu aj v AHL a radí sa k najvýraznejším obrancom súťaže.  „Bral som to ako určitú poctu, lebo podľa mňa ide o jedného z najlepších bekov českej ligy. Aj keď som vedel, že v novej sezóne odíde do Fínska, ale ani mňa nemala Plzeň ako istého hráča. Bola to pocta, no zároveň si myslím, že aj rovná výmena,“ nechal sa počuť slovenský obranca, ktorého na diaľku potešila aj záchrana jeho bývalého zamestnávateľa z Litvínova. „Určite ma to na konci sezóny veľmi potešilo, lebo to obdobie trištvrte sezóny bolo naozaj krásne. V závere som im veľmi fandil, i keď som vedel, že sa zachránia, naozaj som im veril. Akurát ma mrzí, že v Plzni sa nešlo do play-off a misiu sme nemohli dokončiť,“ priznal Jánošík, ktorý sa spoločne s ďalšími spoluhráčmi už dohodol na finančnom vysporiadaní s českým extraligistom. „Súhlasili sme s päťdesiatpercentnými odmenami za marec a apríl. Bolo to o súhlase voči klubu, lebo Plzeň sa vždy výborne starala o hráčov, záväzky si plnili vždy perfektne, takže aj preto prišiel od hráčov takýto krok o spoločnej dohode,“ vysvetlil účastník troch MS. Po výbornej sezóne by sa mohol zaradiť medzi slovenských hráčov, ktorých dobrý ročník odpichne do Škandinávie. Švédske média už otvorene špekulujú o tom, že Jánošík by mal zamieriť do švédskej SHL. O jeho služby údajne prejavil záujem vlaňajší posledný tím švédskej najvyššej súťaže IK Oskarshamn. „Do 30.apríla mám zmluvu s Plzňou. O takých veciach sa dopredu nehovorí. Uvidíme, čo sa stane prvého mája,“ diplomaticky, avšak očakávane zareagoval na otázku o svojej budúcnosti.

zdroj: hokejportal.net

The post Po výbornej sezóne diplomatické mlčanie o budúcnosti appeared first on ISM - sports management.