Najväčšou slovenskou nádejou bude Alex Géci. 17-ročný center by mal ročník 2020/21 odohrať za Sarniu Sting v OHL, aj keď uvidíme, čo povie koronavírus. Cez leto trénoval aj so Slovanom Bratislava, v predošlom ročníku si vyskúšal fínsku dorastenecké ligu v Lukku. Niektorý tím NHL by si rodáka z Topoľčian mohol vybrať dokonca už v druhom kole.

Do tretieho sa podľa prognóz dostal Oleksii Myklukha. Stále iba 17-ročný center má zaujímavý pôvod, pretože sa narodil v poľskom Bialistoku, ale vlastní aj ukrajinské a slovenské občianstvo. Dres s dvojkrížom na hrudi si obliekol v kategórii do 18 rokov, avšak na nedávne MS U18 sa prekvapivo nedostal. Zverenci Viliama Čacha na nich prekvapivo spadli do B-kategórie. Zahral si na poslednom Hlinka Gretzky Cupe. Mykluha v posledných dvoch sezónach hrával za tím z akadémie Salzburgu. V tíme do 18 rokov nastúpil na 51 zápasov a získal skvelých 61 bodov (22+39). V januári odišiel do Rouyn-Noranda Huskies (QMJHL), pred koronavírusom stihol 21 zápasov, získal osem bodov.

Medzi ďalšími adeptmi na možnosť byť draftovanými z posledných kôl sú aj Slováci – Andrej Migila, Šimon Groch či Róbert Bačo. Zdá sa ale, že okrem dvojice Géci – Myklukha by to na drafte NHL 2021 mohlo dopadnúť ako tento rok.

zdroj: hokejovysvet.sk

The post Prvé odhady draftu NHL 2021 – naši hráči v rebríčku ako prví appeared first on ISM - sports management.

Pre pandémiu koronavírusu však nemohol pridať viac, no napriek tomu je odhodlaný napredovať vo svojej kariére ďalej. Rodák z Topoľčian začal hrať hokej v šiestich rokoch, odkiaľ prešiel do Dukly Trenčín, no potom ho zlákal bratislavský Slovan.

„Oba tímy boli kvalitné s veľkou konkurenciou, ale na Slovane to bolo lepšie. Vedel som, že Trenčín patrí medzi kluby s vychýrenou mládežníckou školou, len rodičia sa chceli presťahovať do hlavného mesta a Slovan mal tiež záujem, tak sme nemali nad čím rozmýšľať. Celkovo sa mi ale na Slovane veľmi páčilo,“ rozhovoril sa pre ŠPORT.sk 188 cm vysoký mladík, ktorý však v juniorke „belasých“ ostal len do decembra minulého roku.

Zlákala ho totiž fínska súťaž, kde si ho vyhliadol klub Lukko Rauma. Odcestovať do krajiny tisícich jazier však mohol ešte skôr.

„Áno. Odchod na sever Európy som zvažoval už rok a pol predtým, no Slovan mi údajne chcel dať šancu v tejto sezóne v ‚áčku’. Tak som ešte ostal. Pokiaľ by táto možnosť nebola, do Fínska by som išiel skôr. Mal som odtiaľ totiž ponuky už pred začiatkom tohto ročníka. Neviem však prečo to napokon u ‚belasých’ nevyšlo. S vedením o všetkom komunikoval iba môj agent Marcel Sakáč. Viac o tom neviem,“ povedal nám len 16-ročný útočník.

Každý musel makať

Ihneď po príchode do Fínska však pocítil, že už nie je doma. Výber Lukko Rauma do 18 rokov bol totiž nabitý množstvom talentovaných hráčov.

„Presne tak. Bola tam obrovská konkurencia. Bolo nás tam totiž 30 a každý musel na tréningu makať, aby sa dostal na súpisku. Pred každým zápasom sa stalo, že štyria či piati hráči ostali na tribúne. Niečo podobné na Slovane nebolo. Veľký rozdiel som pociťoval aj v korčuľovaní a tiež tam mali menšie ihriská,“ priznal Alex Géci, ktorý pocítil zmenu aj inde ako na ľade.

Slovenský útočník totiž na vlastnej koži zažil, ako vo Fínsku kladú dôraz na prípravu a komunikáciu.

„Keď som totiž prišiel, tak týždeň som sa s trénerom veľmi nerozprával. Až potom si ma začal volať na mítingy,“ opisuje Géci, ktorému dokonca kouč vysvetlil, prečo ho prvý týždeň nechal bez povšimnutia. „Chcel, aby som sa lepšie spoznal s kabínou i okolím. Následne sme už ale začali preberať taktiku, systém a hovoril mi aj to, čo odo mňa bude vyžadovať,“ priznáva rodák z Topoľčian, ktorý tiež postrehol rozdielny prístup aj na ľade. Podľa jeho slov sa práve na severe menej kričí na hráčov.

„Keď spravíte nejakú veľkú chybu, tak každý hneď na začiatku radšej všetko podrobne normálne vysvetľuje, ako keby mal nakričať. Niekedy je však dobré, aj keď na vás tréner zvýši hlas,“ pousmial sa Alex Géci, ktorý odmalička túžil hrať na poste centra.

Hoci ide o veľmi zodpovedné miesto vo formácii, práve pre tieto povinnosti si ho Alex Géci vybral.

„Odmalička som bol center. Vždy som mal k tejto pozícii špeciálny vzťah a bavilo ma to. Na krídle je to iné. Center musí brániť aj útočiť a má na sebe najväčšiu zodpovednosť. Aj preto mi boli najbližší Jozef Stümpel a Michal Handzuš či Sidney Crosby,“ pokračoval mladík, ktorý si raz možno aj zahrá proti svojmu idolu. O rok totiž môže zaujať skautov aj na drafte, kde by mal podľa Centrálneho úradu pre skauting patriť medzi top 40 nasadených hráčov.

„Momentálne sa tým ale veľmi nezaoberám. Sústredím sa na to, aby som mal najmä dobrú sezónu. Ak mi vyjde, potom sa môžem zaoberať draftom. Samozrejme, že by to bolo pekné. NHL je sen každého chlapca. Dôležité však je, aby som mal budúcu sezónu najlepšiu,“ pokračuje Alex Géci, ktorý od nasledujúceho ročníka plánuje nastupovať v kanadskej CHL.

Hoci ešte nemá ani 17 rokov, je odhodlaný popasovať sa s novým prostredím a na svoj vek sa vôbec ničoho neobáva. Práve naopak, chce zabojovať a v kolíske hokeja naplno ukázať svoje prednosti.

„To bol aj jeden z dôvodov, prečo som odišiel teraz do Fínska. Bol to krok, ktorý ma posunul po hokejovej i ľudskej stránke. O všetko som sa tam musel totiž starať sám, variť si, či nakupovať. Všetci mi to tam ale uľahčovali, pretože hneď po príchode ma chalani prijali do kolektívu a každý deň sa so mnou snažili komunikovať, samozrejme v angličtine. Beriem to ako dobrú prípravu na to, čo ma čaká v budúcnosti,“ dodal na záver mladý útočník.

The post V Slovane sa šance nedočkal, tak odišiel do Fínska. appeared first on ISM - sports management.

Ste rodák z Topoľčian, kde má hokej veľkú konkurenciu v iných športoch. V meste je futbal, hádzaná, vodné pólo a silný plavecký oddiel. Bol pre vás hokej od začiatku jasnou voľbou, alebo ste uvažovali na iným športom, resp. ho aj vykonávali?

„Otec hrával futbal, starší brat vodné pólo a tenis. Ja som však odmalička túžil robiť tento zimný šport. Spočiatku som popri hokeji hrával aj tenis a chodil som na plávanie. Ale hokej bol pre mňa vždy prvoradý, preto som neskôr v týchto dvoch športoch nepokračoval.“

Po piatu triedu ste nastupovali za Topoľčany, ale od šiestej triedy ste prestúpili do šesťdesiat kilometrov vzdialeného Trenčína. Chceli ste sa posunúť v hokejovom živote ďalej? Ako ste to mali vyriešené so školou a bývaním?

„Trenčín patrí v mládežníckych kategóriách k najlepším tímom na Slovensku so silným konkurenčným prostredím. Chcel som sa hokejovo posunúť a odchod z Topoľčian bol ideálnym riešením. V škole som naďalej pokračoval v mojom rodnom meste s individuálnym plánom. Keď sa dalo, bol som v škole, a keď nie, musel som sa po večeroch doučovať sám. Pod hradom Matúša Čáka som nebýval, rodičia ma do Trenčína každý deň vozili. Zato som im veľmi vďačný. Časovo sa to dalo zvládať, cesta trvala okolo štyridsaťpäť minút.“

Po konci pobytu v Dukle smerovali vaše kroky do Bratislavy s krátkou medzizastávkou v Nitre. Ako hodnotíte dva mesiace pod Zoborom?

„Išlo o krátkodobé hosťovanie zo Slovana, pokiaľ si moji rodičia vybavili v hlavnom meste bývanie a pracovné záležitosti. Môj starší brat v tom čase už pracoval v Bratislave a chceli sme byť ako rodina spolu. V tej chvíli bolo hosťovanie v Nitre najlepším riešením, keďže som to mal z Topoľčian dvadsaťpäť minút autom. V Topoľčanoch som navštevoval školu po ôsmu triedu, následne som študoval v Bratislave.

V zime 2016 ste definitívne prestúpili do Slovana Bratislava. Hlavné mesto je od Topoľčian ešte o päťdesiat kilometrov ďalej ako Trenčín. Dukla má vo výsledkoch práce s mládežou často lepšie ukazovatele ako belasí. Z akého dôvodu ste prestúpili do hlavného mesta?

„V Trenčíne som od začiatku nastupoval o kategóriu vyššie, dalo mi to veľmi veľa, bol som tam spokojný. Mám na to obdobie krásne spomienky, našiel som si tam veľa kamarátov. Ale ako som už spomínal, celá rodina sa sťahovala do Bratislavy a Slovan mal o mňa veľký záujem. Nebolo nad čím rozmýšľať.“

Po troch sezónach u belasých ste v januári 2020 nečakane prestúpili do fínskeho dorasteneckého tímu Lukko Rauma. Údajne mal tento klub o vás veľký záujem. To bol hlavný dôvod presunu, alebo išlo o niečo iné? Čo sa týka bodovania, v sezóne 2018/19 sa vám v juniorke darilo viac (13 zápasov a 11 bodov) ako v ročníku 2019/20 (27 zápasov a 17 bodov).

„Ponuky z viacerých fínskych mančaftov boli na stole už v septembri 2018. Nad odchodom som reálne začal uvažovať až o rok neskôr. Ale boli náznaky, že by mi mohli dať šancu v áčku belasých, preto sa môj odchod do krajiny úradujúcich majstrov sveta oddialil. Keďže juniorke Slovana sa nepodarilo prebojovať do nadstavbovej časti, po dohode s hokejovým agentom Marcelom Sakáčom a rodičmi som prestúpil do krajiny tisícich jazier. Bola to správna voľba. Za tri mesiace som si vyskúšal iný život a pôsobenie v cudzej krajine.“

Rauma leží úplne na západe Fínska hneď vedľa Botnického zálivu. Ako sa žije v tomto prístavnom štyridsaťtisícovom meste?

„Nádherne, býval som neďaleko centra a niekoľkokrát som na bicykli zašiel k zálivu. Rauma je menšie mesto a život je tam pokojný. Na bicykli sa dá všade rýchlo dostať.“

Zvládali ste polárnu noc v krajine tisícich jazier, alebo vám robila problémy?

„Zo začiatku som bol trochu prekvapený, že je väčšiu časť dňa je tma a slnko je vidieť len občas. Ale keďže väčšinu času som trávil na štadióne, alebo oddychoval, nebolo ťažké si zvyknúť.“

V dorasteneckom tíme Lukko Rauma nastupovali dvaja českí mladíci. Ondřej Cubo a Erik Meluzín, syn Romana Meluzína, bývalého reprezentanta Česka. Pomohla vám ich prítomnosť pri adaptácii v novom svete?

„Iste. Oni dvaja tam už boli skôr ako ja, takže mi boli nápomocní. Vedeli, ako to v organizácii funguje. Musím vyzdvihnúť aj fínskych spoluhráčov, ktorí so mnou od začiatku komunikovali, pomáhali mi a prijali ma veľmi dobre. Stretávali sme sa aj mimo tréningov a zostali sme v kontakte.“

V čom vidíte najväčší rozdiel medzi tým, ako funguje hokej vo Fínsku v porovnaní so Slovenskom?

„Rozdiel je takmer vo všetkom. Najväčší asi v tom, že každý sa usiluje robiť všetko naplno, nakoľko v zostave je veľká konkurencia. Na tréningu nás bolo tridsať a každý musel bojovať o miesto na zápasovej súpiske. Ďalší rozdiel je v korčuľovaní a rýchlosti. Tým pádom je kvalita súťaže vyššia.“

Máte len šestnásť rokov a už ste hrali v piatich rôznych tímoch. Zvládate tieto životné premeny bez problémov?

„Nie je to jednoduché. Ale myslím si, že áno, a verím, že mi to pomôže do budúcna. Hlavne po psychickej stránke. Po príchode do nového mužstva musíte vždy ukázať, že na to máte a vlastne neustále začínate odznova. Keďže som si týmto všetkým už prešiel, zhruba viem, čo ma pri hokejových výzvach čaká.“

Zdá sa, že pandémia je na ústupe a budúci ročník sa v hokejovom svete bude hrať. Máte predstavu, kde by ste chceli nastupovať?

„Rád by som pôsobil v kanadskej juniorke a viem o záujme viacerých klubov. Momentálne spolu s agentom vyberáme takú organizáciu, ktorá mi bude najviac vyhovovať a kde budem môcť hokejovo napredovať.“

Akú máte výšku a hmotnosť?

„Meriam 189 cm a vážim 80 kg.“

zdroj: sukophockey.com

The post Neoceniteľná hokejová skúsenosť v najväčšom drevenom meste Škandinávie appeared first on ISM - sports management.