NITRA (SZĽH) – Mal štyri roky, keď stál prvýkrát na korčuliach. Trinásť, keď debutoval v nitrianskom doraste a štrnásť, keď si obliekol dres slovenskej hokejovej reprezentácie do 16 rokov. Hoci mal Ondrej Molnár doma aj boxovacie vrece, v udieraní doň nenašiel záľubu. Uchvátila ho rýchla hra na korčuliach a strieľanie gólov. Dnes patrí k veľkým talentom nitrianskej hokejovej školy. 

Mladý útočník má za sebou produktívnu sezónu. V 15-tich rokoch patril k oporám nitrianskeho dorastu, ktorý skončil v extraligovej tabuľke kadetov na tretej priečke, tesne za prvými Košicami a druhým Trenčínom. Nitrania si verili. Postúpili cez Púchov vo štvrťfinále play-off a tešili sa na dramatickú sériu s Duklou. Ibaže pandémia koronavírusu ich majstrovské vyhliadky zmarila. Zarmútila aj Ondreja Molnára, najproduktívnejšieho hráča a najlepšieho strelca dorastu MMHK Nitra. V 51 dueloch nazbieral 60 bodov za 27 gólov a 33 asistencií.

„Sezóna sa vyvíjala podľa mojich predstáv, dokonca by som povedal, že v niektorých momentoch mi vychádzala nad očakávania. Som veľmi spokojný. Nebolo ľahké adaptovať sa medzi staršími, ale zvykol som si. Chlapci mi pomohli odbúrať rešpekt a byť viac v pohode. Lepšie sa mi hralo, keď som cítil, že kolektív ma prijal,“ priznal pre hockeyslovakia.sk Ondrej Molnár.

Box ho neoslovil 

Bol prirodzený hokejový talent. Korčuľovať sa naučil rýchlo, na ľade stál už ako štvorročný. A išlo mu to výborne. Mládežnícki tréneri malého Ondreja Molnára chválili: „A to ma motivovalo. Páčilo sa mi, že ma chvália. Hokej ma bavil, preto som pri ňom zostal a hrám ho dodnes.“

Pätnásťročný šikovný útočník pochádza zo športovej rodiny. Jeho otec Ondrej Molnár v mladosti boxoval. Získal dve bronzové medaily na majstrovstvách Európy kadetov v rokoch 1998 a 1999, skončil piaty na juniorskom kontinentálnom šampionáte 2001. Celkovo šesťkrát sa stal slovenským šampiónom vo viacerých kategóriách. Po domácom titule medzi mužmi ukončil aktívnu kariéru pre pretrvávajúce zdravotné problémy. „Priznám sa, box ma príliš nelákal. Niežeby som si naň neveril, ale nenašiel som si k nemu cestu,“ vraví Ondrej mladší.

Boxovacie vrece ho neoslovilo. Už dlho doň neudieral: „Až teraz nedávno, keď sme boli s ocinom doma v karanténe. Ale ani vtedy ma to nechytilo. Môj život je hokej. Okrem neho ma bavia ešte hokejbal či florbal, športy podobné hokeju. K iným som dosiaľ nemal vzťah.“ 

A hoci mnohí otcovia túžia, aby synovia kráčali v ich šľapajách, u Molnárovcov toto tvrdenie neplatilo. „Ocino nechcel, aby som bol boxer. Preto ma doviedol na zimný štadión a dúfal, že si zamilujem hokej. Nie je sklamaný, že neboxujem. Práve naopak. Mňa zasa teší, že vďaka nemu mám v génoch športového ducha, chuť víťaziť, túžbu po úspechu,“ pripojil nitriansky rodák.

Skvelé ruky, výborná rýchlosť 

Ondrej Molnár vie, že pod Zoborom má na hokejový rast vhodné prostredie. Nitra dôveruje mladíkom, dáva im príležitosť zažiariť. Svetlým príkladom je jeden z jej odchovancov Samuel Buček, ktorý najskôr dostal príležitosť ukázať sa v najvyššej súťaži v dorasteneckom veku a neskôr, po dvoch rokoch v zámorí, sa ako junior vrátil na Slovensko, kde zažil skvostnú sezónu 2018/19. Nitru potiahol 39 gólmi až do finále play-off, kde „corgoni“ nestačili na Banskú Bystricu. Práve Bučekov príklad je vzorom aj pre Ondreja Molnára. „Musím sa priznať, že na zápasy áčka som sa nechodil často pozerať naživo, ale dianie sledujem, či už v televízii, alebo na internete. Samo Buček ma zaujal asi najviac. Spolu s ním Robo Lantoši. Obaja boli mladí, šikovní hráči,“ približuje ďalší sľubný talent v mládežníckych štruktúrach hokejovej Nitry.

Aj Buček, aj Lantoši v mladom veku vystrelili do sveta hokejových profesionálov. Najmä vďaka Nitre a priestoru, ktorý im poskytla v extraligovom hokeji. Buček si vypýtal angažmán vo Fínsku, a hoci mu nevyšiel, stále patrí k žiadaným artiklom na prestupovom trhu. Lantoši má za sebou sezónu v zámorskej AHL a pred sebou vidinu účasti v nasledujúcom kempe Bostonu Bruins. „Sama vyšvihli hore neskutočne skvelé ruky, Roba vysoká rýchlosť. Myslím, že v súčasnosti sa viac podobám jemu. Som vcelku rýchly typ útočníka,“ priznáva Ondrej Molnár.

Uvedomuje si aj svoje nedostatky. „Viem, že v blízkej budúcnosti musím popracovať na zakončení. Aj v tejto sezóne som mal mnoho šancí. Veľa som nepremenil. Verím, že ak popracujem na koncovke, gólov bude pribúdať,“ dodal ambiciózny mladík.

Ďaleká cesta

Hoci mal v úvode sezóne 2019/20 iba štrnásť rokov, výkonmi v nitrianskom doraste – zaň mimochodom debutoval ako trinásťročný – si vypýtal miesto aj v národnom tíme do 16 rokov. „Bola to obrovská česť. Šancu som si vážil, keďže som bol o rok mladší než ostatní. Uvedomoval som si, aký dres mám na sebe. Na každom tréningu či v zápase som sa snažil trénerom dokázať, že nomináciu som si zaslúžil.“

Ondreja Molnára spozorovali už aj hokejoví skauti. Hoci má iba pätnásť, sledujú jeho progres. Meno mladého Nitrana sa objavilo aj v predbežných verziách preddraftových rebríčkov 2023. Pravdaže, dovtedy sa môže zmeniť ešte veľa vecí. Ak však Ondrej Molnár bude napredovať, patrí k hráčom, ktorých budú skauti sledovať čoraz častejšie. „Zaznamenal som, že sa o mne píše v týchto súvislostiach, ale momentálne tomu nevenujem pozornosť. Ešte je skoro, k draftu vedie ďaleká cesta. Snažím sa v prvom rade drieť, pretože len tvrdá drina ma môže dostať tam, kam sa raz chcem pozrieť.“ 

RÝCHLY VÝSLUCH: HOKEJ – ŠKOLA – SÚKROMIE

Prečo hrám hokej? Je to moja vášeň, moje všetko. Baví ma. Chcem sa v ňom presadiť.

Ktorému z hokejových majstrov sveta 2002 by som sa chcel podobať? Žigovi Pálffymu, jeho hokejový štýl sa mi páčil. A tiež Petrovi Bondrovi, jeho víťazný gól z MS 2002 bol fantastický.

Ktorú zo súčasných hokejových hviezd by som raz chcel mať v tíme? Obdivujem Connora McDavida a Austona Matthewsa.

Koľko hokejok som zlomil? Zatiaľ nie veľa, bude to asi dvadsať kusov.

Ktorý predmet by som vyradil zo školských osnov? Matematiku a fyziku. Tie výpočty na oboch predmetoch sú strašné.

Čo mi v škole ide najlepšie? Asi slovenčina a samozrejme, telesná.

Ako ma prezývajú? Molny.

Bez čoho/koho si neviem predstaviť všedný deň? Bez rodiny, tiež hokejovej rodiny a bez frajerky.

O čom sa mi najčastejšie sníva/o čom najčastejšie snívam? Určite o NHL, ako každý mladý hokejista.

zdroj: hockeyslovakia.sk